Monument 1. sv. vojny v Majeri
Dnes je veľký deň. Pre svet a aj pre mňa osobne. Je 100 rokov od ukončenia "Veľkej vojny" a v Banskej Bystrici - Majeri bol dnes počas pietnej spomienky pri príležitosti Dňa vojnových veteránov odhalený monument na Vojnovom cintoríne z prvej svetovej vojny v mestskej časti Majer. Na pozvanie primátora mesta som sa dnešného podujatia zúčastnil. Monumentom som nadšený a som ním nadšený ako sekretár architektonickej súťaže na obnovu cintorína hneď niekoľkonásobne:
1. pred viac ako dvomi rokmi som sa z vlastnej iniciatívy aktívne podieľal na príprave súťaže ako člen výboru pre súťaže SKA a bol som jej sekretárom. Dnes viem, že pri prekonávaní počiatočných problémov mi boli do cesty poslaní tí praví ľudia. Najväčšiu zásluhu na organizovaní súťaže na strane mesta má pani Jana Pelikánová, refrentka odboru kultúry s dlhoročnými skúsenosťami v danej oblasti. Osobne sa vložila do myšlienky prípravy súťaže a pomohla pri zostavovaní poroty a mnohých iných úkonov a rokovaní, bez ktorých by súťaž nebola vyhlásená. Ďakujem jej za to.
2. ako jedna z mála súťaží návrhov na Slovensku - táto vyvrcholila realizáciou diela! Žiaľ, skutočnosť je taká, že len veľmi malé percento súťaží návrhov sa podarí dotiahnuť do samotnej realizácie. Realizáciu tohto diela tiež sprevádzali rôzne problémy, no napríklad - aj vďaka poslancom MsZ v Banskej Bystrici sa podarilo navýšiť pôvodný rozpočet obnovy cintorína tak, aby bola jej realizácia možná. Za toto tiež ďakujem.
3. koncepcia víťazného návrhu s monumentom je fascinujúca. Autormi návrhu sú Vít Halada, Benjamín Brádňanský a Maroš Greš. Tu nájdete celkové výsledky súťaže. Dovolím si povedať, že ako monument vojnového cintorínu je veľmi originálny a pôsobivý. Ďakujem všetkým zúčastneným v súťaži a aj porote, ktorá vybrala tento návrh ako víťazný.
4. Monument samotný ponúka silný zážitok. Ide o oceľový "zvarenec", ktorý má vnútri schodisko na vyhliadku. Pri jeho zdolávaní Vám monument v prítmí pod nohami začne dunieť a okolitý svet sa na chvíľu stratí. Uvedomíte si tak smutnú silu vojny. Svojím hrdzavým vzhľadom stojí ako svedok minulosti. Rozhodne každému "okoloidúcemu" odporúčam monument navštíviť. Najlepší komentár k monumentu ponúkajú samotní autori myšlienky (úryvok z textovej časti autorov): Projekt obnovy vojenského cintorína z 1. svetovej vojny chápeme nielen ako možnosť obnovy pietneho priestoru – svedka krutosti rokov 1914-1918 ale aj ako možnosť obnovy priestoru zabúdania, ktorý je svedkom nielen dôb historických ale stále aj súčasných. V tomto zmysle nechápeme obnovu cintorína ako jeho fyzickú rekonštrukciu, ktorá už nie je ani možná, ale ako projekt mentálnej obnovy priestoru spomínania a vložením novej životaschopnej vrstvy. Navrhujeme na plochách hrobových polí, ktoré sú v súčasnosti prístupné, naštartovať procesy základnej údržby ktoré budú prejavom našej kolektívnej pamäte a úcty. Zrušenie príjazdovej cesty, odstránenie náletovej zelene, kultivácia zelenej plochy smerom k ideálnemu stavu nekosenej kvetinovej LÚKY, ktorá svojím rastlinným zložením mení svoju atmosféru v reakcii na ročné obdobia. Charakter zelene kvetinovej LÚKY chápeme ako rozpoznateľný – to znamená ako označujúci – voči charakteru periférnej „zelene“, ktorá je v bezprostrednom susedstve cintorína. Plocha LÚKY nie je vďaka rozmanitosti, hustote a výške výsadby pochôdzna a priestupná. Chráni a zároveň označuje vrstvu hrobov pod sebou. Vo svojej mäkkosti, skutočnej, tvarovej i farebnej, sa neodvoláva na ortogonálne pole hrobovej infraštruktúry. Nemá ambíciu stať sa parkom…
Páni. Navrhli ste architektúru svetového formátu. Viem, že za kreativitu, ktorá je darom, možno ďakovať len na určitom "vyššom" mieste. Tak ďakujem tam.
5. Mesto Banská Bystrica má v tejto súťaži návrhov "prvú lastovičku". Verím, že to pomôže k ďalším, novým súťažiam ústiacim do realizácie.
Návšteva monumentu dnes bola pre mňa silným zážitkom. Verím, že podobne silným zážitkom bude pre každého, kto k nemu zavíta. V tichej spomienke na osudy ľudí vojnových časov (čo si asi ani nedokážem predstaviť)... ďakujem za všetko.
Pri príležitosti osláv 100. výročia ukončenia 1. svetovej vojny mesto Banská Bystrica vydalo aj knihu "Tam, kde kvitnú divé maky", ktorá bola dnes uvedená do života. Odborným garantom knihy je Dr. Imrich Purdek, Phd. z Vojenského historického ústavu v Bratislave. Na jej tvorbe sa podieľalo mnoho ľudí.
Tomáš Sobota
1. pred viac ako dvomi rokmi som sa z vlastnej iniciatívy aktívne podieľal na príprave súťaže ako člen výboru pre súťaže SKA a bol som jej sekretárom. Dnes viem, že pri prekonávaní počiatočných problémov mi boli do cesty poslaní tí praví ľudia. Najväčšiu zásluhu na organizovaní súťaže na strane mesta má pani Jana Pelikánová, refrentka odboru kultúry s dlhoročnými skúsenosťami v danej oblasti. Osobne sa vložila do myšlienky prípravy súťaže a pomohla pri zostavovaní poroty a mnohých iných úkonov a rokovaní, bez ktorých by súťaž nebola vyhlásená. Ďakujem jej za to.
2. ako jedna z mála súťaží návrhov na Slovensku - táto vyvrcholila realizáciou diela! Žiaľ, skutočnosť je taká, že len veľmi malé percento súťaží návrhov sa podarí dotiahnuť do samotnej realizácie. Realizáciu tohto diela tiež sprevádzali rôzne problémy, no napríklad - aj vďaka poslancom MsZ v Banskej Bystrici sa podarilo navýšiť pôvodný rozpočet obnovy cintorína tak, aby bola jej realizácia možná. Za toto tiež ďakujem.
3. koncepcia víťazného návrhu s monumentom je fascinujúca. Autormi návrhu sú Vít Halada, Benjamín Brádňanský a Maroš Greš. Tu nájdete celkové výsledky súťaže. Dovolím si povedať, že ako monument vojnového cintorínu je veľmi originálny a pôsobivý. Ďakujem všetkým zúčastneným v súťaži a aj porote, ktorá vybrala tento návrh ako víťazný.
4. Monument samotný ponúka silný zážitok. Ide o oceľový "zvarenec", ktorý má vnútri schodisko na vyhliadku. Pri jeho zdolávaní Vám monument v prítmí pod nohami začne dunieť a okolitý svet sa na chvíľu stratí. Uvedomíte si tak smutnú silu vojny. Svojím hrdzavým vzhľadom stojí ako svedok minulosti. Rozhodne každému "okoloidúcemu" odporúčam monument navštíviť. Najlepší komentár k monumentu ponúkajú samotní autori myšlienky (úryvok z textovej časti autorov): Projekt obnovy vojenského cintorína z 1. svetovej vojny chápeme nielen ako možnosť obnovy pietneho priestoru – svedka krutosti rokov 1914-1918 ale aj ako možnosť obnovy priestoru zabúdania, ktorý je svedkom nielen dôb historických ale stále aj súčasných. V tomto zmysle nechápeme obnovu cintorína ako jeho fyzickú rekonštrukciu, ktorá už nie je ani možná, ale ako projekt mentálnej obnovy priestoru spomínania a vložením novej životaschopnej vrstvy. Navrhujeme na plochách hrobových polí, ktoré sú v súčasnosti prístupné, naštartovať procesy základnej údržby ktoré budú prejavom našej kolektívnej pamäte a úcty. Zrušenie príjazdovej cesty, odstránenie náletovej zelene, kultivácia zelenej plochy smerom k ideálnemu stavu nekosenej kvetinovej LÚKY, ktorá svojím rastlinným zložením mení svoju atmosféru v reakcii na ročné obdobia. Charakter zelene kvetinovej LÚKY chápeme ako rozpoznateľný – to znamená ako označujúci – voči charakteru periférnej „zelene“, ktorá je v bezprostrednom susedstve cintorína. Plocha LÚKY nie je vďaka rozmanitosti, hustote a výške výsadby pochôdzna a priestupná. Chráni a zároveň označuje vrstvu hrobov pod sebou. Vo svojej mäkkosti, skutočnej, tvarovej i farebnej, sa neodvoláva na ortogonálne pole hrobovej infraštruktúry. Nemá ambíciu stať sa parkom…
Páni. Navrhli ste architektúru svetového formátu. Viem, že za kreativitu, ktorá je darom, možno ďakovať len na určitom "vyššom" mieste. Tak ďakujem tam.
5. Mesto Banská Bystrica má v tejto súťaži návrhov "prvú lastovičku". Verím, že to pomôže k ďalším, novým súťažiam ústiacim do realizácie.
Návšteva monumentu dnes bola pre mňa silným zážitkom. Verím, že podobne silným zážitkom bude pre každého, kto k nemu zavíta. V tichej spomienke na osudy ľudí vojnových časov (čo si asi ani nedokážem predstaviť)... ďakujem za všetko.
Pri príležitosti osláv 100. výročia ukončenia 1. svetovej vojny mesto Banská Bystrica vydalo aj knihu "Tam, kde kvitnú divé maky", ktorá bola dnes uvedená do života. Odborným garantom knihy je Dr. Imrich Purdek, Phd. z Vojenského historického ústavu v Bratislave. Na jej tvorbe sa podieľalo mnoho ľudí.
Tomáš Sobota
