Komora je každý z nás
Článok vyšiel v Informáciách SKA, 19.9.2014:
Komora je každý z nás
V roku 2011 som sa stal na podnet p. profesora Bohumila Kováča členom výboru pre súťaže SKA. Jedného dňa som obdržal poštou menovací dekrét za člena výboru pre súťaže a verejné obstarávanie. Nikto sa ma nespýtal, či ním chcem alebo nechcem byť. Ale to mi nevadí.
Patrím medzi aktívnych občanov zaujímajúcich sa o dianie okolo seba a preto rozumiem tomu, že treba niečo robiť aj „len tak…“ lebo to robiť treba.O to väčšie je moje rozčarovanie nad tým, že do dnešného dňa výbor zasadal len trikrát (na jednom z týchto zasadaní sa mi zo súkromých dôvodov nepodarilo zúčastniť) , resp. ak aj nie je potrebné zasadať – dosiaľ som sa prakticky zúčastnil na overení iba jednej súťaže – „Obnova a modernizácia infraštruktúry na Ul. Slobody, s prepojením na Námestie SNP, Ul. Kúpeľnú a Plánočkovu a Obecný dom“ zjednodušene – pracovne len „Centrum obce Kováčová“.
Po overení a zverejnení súťaže som ako člen mailovej konferenčnej skupiny Spolku Architektov Slovenska – Stred, ktorej som administrátorom zaslal krátke oznámenie kolegom, aby sa o súťaži dozvedeli viacerí (24.1.2014, 8:31):
————————-
Milí kolegovia.
Bol som zúčastnený ako člen výboru pre súťaže SKA na overení súťaže pre obec Kováčová. Budem rád, ak sa jej zúčastníte ako súťažiaci: http://new.komarch.sk/?page_id=5506
————————-
Reakcie kolegov z regiónu ma ohromili. Nepáčilo sa predovšetkým to, že v súťaži sú komorou „schválené“ príliš nízke ceny a odmeny. Na adresu komory architektov sa z radov jej členov zhrkli v priebehu pár hodín až osočujúce názory na, cit.: „dehonestujúco pripravenú súťaž…“ alebo „SKA ma znacny podiel na tom ake je postavenie architektov…“. Najprv som nevedel, čo si mám o tom myslieť. Bol som chvíľu v šoku. Viem, za aké peniaze dnes pracujeme. Presvedčený som ale o tom, že výbor pre súťaže SKA nemôže zo svojej pozície (aj právnej) diktovať ceny a odmeny vyhlasovateľom, resp. inak povedané – sú niektoré pripomienky k súťažným podmienkam, ktoré sú zásadné – na tých zapracovaní výbor pre súťaže SKA zväčša trvá, ale koľko peňazí na súťaž jej vyhlasovateľ „musí“ obetovať, to SKA predsa ovplyvniť nemôže – spravidla je to naviazané na obecný (alebo mestský) rozpočet, schválené obecným (alebo mestským) zastupiteľstvom a má to ďalšie právne súvislosti.
Možno neuvážene, ale odpísal som (24.1.2014, 14:43):
———————–
Páni.
Prosím Vás všetkých… SKA skrze výboru pre súťaže takmer vždy upozorňuje vyhlasovateľov, že tákáto odmena nie je adekvátna. Nemá ale žiadne právo to nejako upravovať… Pokiaľ sa Vám výška odmeny nezdá, pravdepodobne sa súťaže nezúčastníte.
Uvedomte si prosím, že toto je platené z obecných peňazí, teda z peňazí daňových poplatníkov.
Vôbec, ale vôbec nerozumiem Vášmu rozhorčeniu! Ak chcete, pokojne napíšte starostovi Kováčovej… A nevyvršujte sa láskavo na SKA. Tvoríme ju všetci, vrátane Vás… Všetkých autorizovaných.
————————-
Tento mail vyvolal ďalšie „nepokoje“. Možno som neskúsený, uznávam… Niekde ale tie skúsenosti získať musím. Spomínam si, ako som v roku 1997 bol ešte ako študent FA STU na privátnej dvojmesačnej stáži v nemeckom Mannheime a mal som možnosť zažiť ako funguje súťaženie v Nemecku, koľko je tam súťaží a ako sa na nich pracuje. Ako je architekt závislý na tom, aby súťažil… Aké má z toho benefity, s akou radosťou to architekti robia…
Nechal som si to prejsť hlavou a ešte stále mierne rozčarovaný, odpísal som na reakcie takto (24.1.2014, 20:55):
————————-
Dobrý večer.
S radosťou uvoľním miesto vo výbore. Ja som tam, lebo tam nikto zrejme nechcel a prof. Kováč si po rokoch na mňa spomenul… Nech sa páči. Uvoľním zajtra.
Zriadil som túto konferenciu pred rokmi, aby sme mohli lepšie komunikovať.
Na žiadosť zástupcu vyhlasovateľa som poslal informáciu o tejto súťaži do tejto konferencie. Chcel ju spopularizovať.
Ak by SKA neoverila súťaž z titulu prinízkych odmien, overila by len veľmi málo súťaží, navyše zo strany vyhlasovateľov, ktorí za overenie nielen platia, ale aj v prípade vypísania súťaže návrhov napĺňajú naše želania (všetci chceme, aby súťaží bolo viac), by sa také počínanie mohlo považovať za prieťahy. Teoreticky si viem predstaviť, že by výbor požadoval zníženie papierového rozsahu výstupu, no uznajte sami – to by bolo smiešne, veď by sa jednalo len o zníženie priamych nákladov na tlač. My nepredávame papiere, ale rozum.
Ak máte, kolegovia, nejaké ďalšie námety, sem s nimi. S veľkou radosťou prednesiem na najbližšom zasadnutí výboru osobne.
Ak som sa Vás, pán kolega M., nejako osobne dotkol, rád by som sa ospravedlnil, to totiž nebolo mojim cieľom.
Ďakujem.
————————-
Od tohto okamihu už neprišla žiadna reakcia. Akurát celá súťaž zlyhala na tom, že do nej NIKTO neposlal žiadny návrh. Tak výbor pre súťaže SKA v apríli 2014 prijal informáciu, ktorú som potom vypichol zaslaním na mailovú konferenciu SAS BB takto (15.4.2014, 12:52):
————————-
Kolegovia.
Nechcem sa zbytočne vracať k výmene názorov, ale prišlo na moje slová.
Buď to vyhlasovateľ pochopí, alebo nie.
Zo zápisu zasadnutia výboru pre súťaže SKA, 8.4.2014:
Výbor s poľutovaním prijal informáciu, že súťaž na obnovu infraštruktúry v Kováčovej, ktorá sa dotýkala najmä problematiky verejných priestorov a bola príležitosťou najmä pre mladých architektov, nebola oboslaná žiadnym súťažným návrhom. Napriek tomu je výbor presvedčený, že opakovanie vyhlásenia súťaže prinesie obci želaný výsledok a pri príprave súťaže je SKA pripravená na spoluprácu s obcou a jej verejným obstarávateľom.
————————-
Verím, že nikoho som týmto článkom neurazil, naozaj to nebolo mojím cieľom. Len by som chcel poukázať na dva aspekty tohto prípadu. Prvý je, že chceme predsa viac súťaží – tak nevidím dôvod prečo by výbor pre súťaže mal súťaže blokovať s argumentom, že sú vypísané nízke odmeny. Druhý – mám pocit, že nebudeme nikdy spokojní. Na jednej strane je to dobre. Na druhej strane niekedy nadobúdam pocit, že čím viac sa človek snaží, tým je to pre neho ťažšie. Ak sa mi teda súťažné podmienky v akomkoľvek ohľade nezdajú, súťaže sa jednoducho nezúčastním. Je totiž nespočetná spleť právnych problémov, ktoré so súťažením súvisia. Ani som si to nevedel predstaviť, aké všelijaké veci zasahujú do súťažných podmienok.
Je mi ľúto, že to takto „skončilo“ práve so súťažou na centrum obce Kováčová. Verím, že po úprave podmienok vyhlasovateľom táto napokon bude úspešná a bude prínosom pre budúcnosť obce i mikroregiónu. Ako člen výboru pre súťaže SKA som naďalej pripravený plniť úlohy z tejto funkcie vyplývajúce. Zároveň platí moja ponuka, že ak by niekto z kolegov, ktorým sa súťaže a ich overovanie v SKA nezdá, mal záujem podieľať sa na overovaní súťaží a bude tým užitočnejší, ako ja, pokojne miesto vo výbore prenechám. Komora je každý z nás…
Tomáš Sobota, 1308 AA, článok uverejnený v Informáciách SKA č. 6/2014
Komora je každý z nás
V roku 2011 som sa stal na podnet p. profesora Bohumila Kováča členom výboru pre súťaže SKA. Jedného dňa som obdržal poštou menovací dekrét za člena výboru pre súťaže a verejné obstarávanie. Nikto sa ma nespýtal, či ním chcem alebo nechcem byť. Ale to mi nevadí.
Patrím medzi aktívnych občanov zaujímajúcich sa o dianie okolo seba a preto rozumiem tomu, že treba niečo robiť aj „len tak…“ lebo to robiť treba.O to väčšie je moje rozčarovanie nad tým, že do dnešného dňa výbor zasadal len trikrát (na jednom z týchto zasadaní sa mi zo súkromých dôvodov nepodarilo zúčastniť) , resp. ak aj nie je potrebné zasadať – dosiaľ som sa prakticky zúčastnil na overení iba jednej súťaže – „Obnova a modernizácia infraštruktúry na Ul. Slobody, s prepojením na Námestie SNP, Ul. Kúpeľnú a Plánočkovu a Obecný dom“ zjednodušene – pracovne len „Centrum obce Kováčová“.
Po overení a zverejnení súťaže som ako člen mailovej konferenčnej skupiny Spolku Architektov Slovenska – Stred, ktorej som administrátorom zaslal krátke oznámenie kolegom, aby sa o súťaži dozvedeli viacerí (24.1.2014, 8:31):
————————-
Milí kolegovia.
Bol som zúčastnený ako člen výboru pre súťaže SKA na overení súťaže pre obec Kováčová. Budem rád, ak sa jej zúčastníte ako súťažiaci: http://new.komarch.sk/?page_id=5506
————————-
Reakcie kolegov z regiónu ma ohromili. Nepáčilo sa predovšetkým to, že v súťaži sú komorou „schválené“ príliš nízke ceny a odmeny. Na adresu komory architektov sa z radov jej členov zhrkli v priebehu pár hodín až osočujúce názory na, cit.: „dehonestujúco pripravenú súťaž…“ alebo „SKA ma znacny podiel na tom ake je postavenie architektov…“. Najprv som nevedel, čo si mám o tom myslieť. Bol som chvíľu v šoku. Viem, za aké peniaze dnes pracujeme. Presvedčený som ale o tom, že výbor pre súťaže SKA nemôže zo svojej pozície (aj právnej) diktovať ceny a odmeny vyhlasovateľom, resp. inak povedané – sú niektoré pripomienky k súťažným podmienkam, ktoré sú zásadné – na tých zapracovaní výbor pre súťaže SKA zväčša trvá, ale koľko peňazí na súťaž jej vyhlasovateľ „musí“ obetovať, to SKA predsa ovplyvniť nemôže – spravidla je to naviazané na obecný (alebo mestský) rozpočet, schválené obecným (alebo mestským) zastupiteľstvom a má to ďalšie právne súvislosti.
Možno neuvážene, ale odpísal som (24.1.2014, 14:43):
———————–
Páni.
Prosím Vás všetkých… SKA skrze výboru pre súťaže takmer vždy upozorňuje vyhlasovateľov, že tákáto odmena nie je adekvátna. Nemá ale žiadne právo to nejako upravovať… Pokiaľ sa Vám výška odmeny nezdá, pravdepodobne sa súťaže nezúčastníte.
Uvedomte si prosím, že toto je platené z obecných peňazí, teda z peňazí daňových poplatníkov.
Vôbec, ale vôbec nerozumiem Vášmu rozhorčeniu! Ak chcete, pokojne napíšte starostovi Kováčovej… A nevyvršujte sa láskavo na SKA. Tvoríme ju všetci, vrátane Vás… Všetkých autorizovaných.
————————-
Tento mail vyvolal ďalšie „nepokoje“. Možno som neskúsený, uznávam… Niekde ale tie skúsenosti získať musím. Spomínam si, ako som v roku 1997 bol ešte ako študent FA STU na privátnej dvojmesačnej stáži v nemeckom Mannheime a mal som možnosť zažiť ako funguje súťaženie v Nemecku, koľko je tam súťaží a ako sa na nich pracuje. Ako je architekt závislý na tom, aby súťažil… Aké má z toho benefity, s akou radosťou to architekti robia…
Nechal som si to prejsť hlavou a ešte stále mierne rozčarovaný, odpísal som na reakcie takto (24.1.2014, 20:55):
————————-
Dobrý večer.
S radosťou uvoľním miesto vo výbore. Ja som tam, lebo tam nikto zrejme nechcel a prof. Kováč si po rokoch na mňa spomenul… Nech sa páči. Uvoľním zajtra.
Zriadil som túto konferenciu pred rokmi, aby sme mohli lepšie komunikovať.
Na žiadosť zástupcu vyhlasovateľa som poslal informáciu o tejto súťaži do tejto konferencie. Chcel ju spopularizovať.
Ak by SKA neoverila súťaž z titulu prinízkych odmien, overila by len veľmi málo súťaží, navyše zo strany vyhlasovateľov, ktorí za overenie nielen platia, ale aj v prípade vypísania súťaže návrhov napĺňajú naše želania (všetci chceme, aby súťaží bolo viac), by sa také počínanie mohlo považovať za prieťahy. Teoreticky si viem predstaviť, že by výbor požadoval zníženie papierového rozsahu výstupu, no uznajte sami – to by bolo smiešne, veď by sa jednalo len o zníženie priamych nákladov na tlač. My nepredávame papiere, ale rozum.
Ak máte, kolegovia, nejaké ďalšie námety, sem s nimi. S veľkou radosťou prednesiem na najbližšom zasadnutí výboru osobne.
Ak som sa Vás, pán kolega M., nejako osobne dotkol, rád by som sa ospravedlnil, to totiž nebolo mojim cieľom.
Ďakujem.
————————-
Od tohto okamihu už neprišla žiadna reakcia. Akurát celá súťaž zlyhala na tom, že do nej NIKTO neposlal žiadny návrh. Tak výbor pre súťaže SKA v apríli 2014 prijal informáciu, ktorú som potom vypichol zaslaním na mailovú konferenciu SAS BB takto (15.4.2014, 12:52):
————————-
Kolegovia.
Nechcem sa zbytočne vracať k výmene názorov, ale prišlo na moje slová.
Buď to vyhlasovateľ pochopí, alebo nie.
Zo zápisu zasadnutia výboru pre súťaže SKA, 8.4.2014:
Výbor s poľutovaním prijal informáciu, že súťaž na obnovu infraštruktúry v Kováčovej, ktorá sa dotýkala najmä problematiky verejných priestorov a bola príležitosťou najmä pre mladých architektov, nebola oboslaná žiadnym súťažným návrhom. Napriek tomu je výbor presvedčený, že opakovanie vyhlásenia súťaže prinesie obci želaný výsledok a pri príprave súťaže je SKA pripravená na spoluprácu s obcou a jej verejným obstarávateľom.
————————-
Verím, že nikoho som týmto článkom neurazil, naozaj to nebolo mojím cieľom. Len by som chcel poukázať na dva aspekty tohto prípadu. Prvý je, že chceme predsa viac súťaží – tak nevidím dôvod prečo by výbor pre súťaže mal súťaže blokovať s argumentom, že sú vypísané nízke odmeny. Druhý – mám pocit, že nebudeme nikdy spokojní. Na jednej strane je to dobre. Na druhej strane niekedy nadobúdam pocit, že čím viac sa človek snaží, tým je to pre neho ťažšie. Ak sa mi teda súťažné podmienky v akomkoľvek ohľade nezdajú, súťaže sa jednoducho nezúčastním. Je totiž nespočetná spleť právnych problémov, ktoré so súťažením súvisia. Ani som si to nevedel predstaviť, aké všelijaké veci zasahujú do súťažných podmienok.
Je mi ľúto, že to takto „skončilo“ práve so súťažou na centrum obce Kováčová. Verím, že po úprave podmienok vyhlasovateľom táto napokon bude úspešná a bude prínosom pre budúcnosť obce i mikroregiónu. Ako člen výboru pre súťaže SKA som naďalej pripravený plniť úlohy z tejto funkcie vyplývajúce. Zároveň platí moja ponuka, že ak by niekto z kolegov, ktorým sa súťaže a ich overovanie v SKA nezdá, mal záujem podieľať sa na overovaní súťaží a bude tým užitočnejší, ako ja, pokojne miesto vo výbore prenechám. Komora je každý z nás…
Tomáš Sobota, 1308 AA, článok uverejnený v Informáciách SKA č. 6/2014
