Zamyslenie k téme protipovodňovej ochrany
Chystá sa realizácia projektu, ktorý má právoplatné stavebné povolenie. Občanom sa to nepáči. Ani mne sa to nepáči. Viem - tých čo o tom rozhodli a majú na tom vlastné záujmy - toto zaujímať nebude. Ale nedalo mi...
Verím, že človek nemusí byť architekt, aby mu bolo jasné, že rieka má byť prirodzene súčasťou mestského priestoru. Sídla odjakživa prirodzene vznikali v údoliach riek, pri životodarnej vode. Človek potrebuje vodu, je to tak od prírody. A bude to tak. Banská Bystrica nie je výnimkou - umiestnenie Mestského hradu, ktorého najstaršou stavbou je pôvodne románsky kostolík (na mieste dnešného farského kostola) nebolo náhodné a súviselo aj s miestom sútoku riek Bystrica a Hron, ktorý je na dnešnom “Huštáku”. Len tak zľahka - pozrite sa čo zo sútoku zostalo… Boli ste niekedy v nemeckom Pasove? Tak tomu ja hovorím sútok riek v meste. Dobre. Bola tam povodeň. Na riekach proste povodne bývajú. Dlho. Na Hrone sa jedna veľká pamätá už v roku 1784, napríklad…
Mám taký pocit, že práve regulácia tokov, s ktorou sa začalo v 20. storočí má na svedomí vysoké prietoky počas zvýšenej hladiny vody. Zmizli meandre, najnovšie nám miznú aleje pozdĺž tokov, s čím nám vlastne mizne obraz krajiny, ktorý tu bol po stáročia. Prečo? Jednoducho… pre peniaze. Stromy sa proste naštiepkujú a predajú ako palivo (okrem iného, čo sa speňaží...).
Banskú Bystricu v minulosti viaceré nesúvisiace rozhodnutia pripravili o rieku a tiež o pôvodne stredovekú panorámu mesta. Prvým takým rozhodnutím bolo umiestnenie cesty 1. triedy č. 66 pozdĺž Hrona spolu s prekládkou koryta rieky. To bol okamih, ktorý pripravil mesto o rieku. Zdá sa, že už navždy. Realizáciou obchvatu mesta (R1) nevznikol dôvod na odstránenie cesty I/66, alebo aspoň pre jej premenu na “mestskú” ulicu. Druhou ranou bolo umiestnenie nadjazdu v tesnej blízkosti historického centra mesta (estakáda). Tá cesta mala byť inde. Dnes to už asi cítime viacerí, ale je to more betónu, s ktorým sa veľa urobiť nedá asi tak najbližších ďalších 100 rokov a viac. Tretím rozhodnutím bol vežiak EBC, ktorý definitívne zničil pôvodnú historickú panorámu mesta, ktorej dovtedy dominovali výlučne veže hradu, kostolov a hodinová veža. Nehovoriac o tom, že vežiak, ktorého polovicu pôdorysu podlažia tvoria záchody a výťahy asi zase až tak prudko ekonomickou stavbou nebude (porovnajte si to s plošnými výmerami a pomerom prenajímateľných plôch napríklad na nebohých “dvojičkách”), napriek tomu bol po dokončení vyhlásený za "stavbu roka".
Ale naspäť k rieke. Nikto nevie povedať, kedy príde najbližšia veľká povodeň. Ale každý vie, že Bystričania tu žijeme stále, každý deň, hodinu, minútu. A sme bez rieky. Tú nám dávno vzali. Namiesto toho, aby sme sa spoločne snažili hľadať ekologické riešenia, ktoré zároveň umožnia navrátiť rieku mestu a ľuďom, máme tu "betónovú lobby", ktorá sa nám postará o krásne betonové steny, za ktorými definitívne pochová rieku. To môžeme potom zavolať sprejerov (writerov) nech nám tam tú rieku nasprejujú. ok? Dám stovku na spreje :-)
Paradoxne - architektom predsa musel tento projekt prejsť rukami. Veď na našom mestskom úrade ich pracuje hneď niekoľko a na rôznych pozíciách. Myslím si, že architekti cítime tragédiu Hrona vo vzťahu k Bystrici podobne. Dôkazom sú aj návrhy, ktoré boli odprezentované v projekte "Re:present BB", na ktorého organizácii som sa spolupodieľal v roku 2009.
Ako architekt som proti tejto výstavbe a som za to, aby sa hľadali iné možnosti protipovodňovej ochrany. Rieka by mala patriť mestu. Viem, že to nie je jednoduché.
Pýtam sa preto kompetentných (asi iba rečnícky): Bola v úvahu vzatá aj estetická a priestorotvorná rovina dopadu realizácie tohto dielka? Alebo sú záujmy vodohospodárov výlučne povýšené nad spoločné dobro? Dá sa to vôbec objektívne vyhodnotiť?
Trochu som to možno celé "pritiahol za vlasy", ale možno by naozaj bolo prospešné to vopred s verejnosťou odkomunikovať...
Tomáš Sobota
Verím, že človek nemusí byť architekt, aby mu bolo jasné, že rieka má byť prirodzene súčasťou mestského priestoru. Sídla odjakživa prirodzene vznikali v údoliach riek, pri životodarnej vode. Človek potrebuje vodu, je to tak od prírody. A bude to tak. Banská Bystrica nie je výnimkou - umiestnenie Mestského hradu, ktorého najstaršou stavbou je pôvodne románsky kostolík (na mieste dnešného farského kostola) nebolo náhodné a súviselo aj s miestom sútoku riek Bystrica a Hron, ktorý je na dnešnom “Huštáku”. Len tak zľahka - pozrite sa čo zo sútoku zostalo… Boli ste niekedy v nemeckom Pasove? Tak tomu ja hovorím sútok riek v meste. Dobre. Bola tam povodeň. Na riekach proste povodne bývajú. Dlho. Na Hrone sa jedna veľká pamätá už v roku 1784, napríklad…
Mám taký pocit, že práve regulácia tokov, s ktorou sa začalo v 20. storočí má na svedomí vysoké prietoky počas zvýšenej hladiny vody. Zmizli meandre, najnovšie nám miznú aleje pozdĺž tokov, s čím nám vlastne mizne obraz krajiny, ktorý tu bol po stáročia. Prečo? Jednoducho… pre peniaze. Stromy sa proste naštiepkujú a predajú ako palivo (okrem iného, čo sa speňaží...).
Banskú Bystricu v minulosti viaceré nesúvisiace rozhodnutia pripravili o rieku a tiež o pôvodne stredovekú panorámu mesta. Prvým takým rozhodnutím bolo umiestnenie cesty 1. triedy č. 66 pozdĺž Hrona spolu s prekládkou koryta rieky. To bol okamih, ktorý pripravil mesto o rieku. Zdá sa, že už navždy. Realizáciou obchvatu mesta (R1) nevznikol dôvod na odstránenie cesty I/66, alebo aspoň pre jej premenu na “mestskú” ulicu. Druhou ranou bolo umiestnenie nadjazdu v tesnej blízkosti historického centra mesta (estakáda). Tá cesta mala byť inde. Dnes to už asi cítime viacerí, ale je to more betónu, s ktorým sa veľa urobiť nedá asi tak najbližších ďalších 100 rokov a viac. Tretím rozhodnutím bol vežiak EBC, ktorý definitívne zničil pôvodnú historickú panorámu mesta, ktorej dovtedy dominovali výlučne veže hradu, kostolov a hodinová veža. Nehovoriac o tom, že vežiak, ktorého polovicu pôdorysu podlažia tvoria záchody a výťahy asi zase až tak prudko ekonomickou stavbou nebude (porovnajte si to s plošnými výmerami a pomerom prenajímateľných plôch napríklad na nebohých “dvojičkách”), napriek tomu bol po dokončení vyhlásený za "stavbu roka".
Ale naspäť k rieke. Nikto nevie povedať, kedy príde najbližšia veľká povodeň. Ale každý vie, že Bystričania tu žijeme stále, každý deň, hodinu, minútu. A sme bez rieky. Tú nám dávno vzali. Namiesto toho, aby sme sa spoločne snažili hľadať ekologické riešenia, ktoré zároveň umožnia navrátiť rieku mestu a ľuďom, máme tu "betónovú lobby", ktorá sa nám postará o krásne betonové steny, za ktorými definitívne pochová rieku. To môžeme potom zavolať sprejerov (writerov) nech nám tam tú rieku nasprejujú. ok? Dám stovku na spreje :-)
Paradoxne - architektom predsa musel tento projekt prejsť rukami. Veď na našom mestskom úrade ich pracuje hneď niekoľko a na rôznych pozíciách. Myslím si, že architekti cítime tragédiu Hrona vo vzťahu k Bystrici podobne. Dôkazom sú aj návrhy, ktoré boli odprezentované v projekte "Re:present BB", na ktorého organizácii som sa spolupodieľal v roku 2009.
Ako architekt som proti tejto výstavbe a som za to, aby sa hľadali iné možnosti protipovodňovej ochrany. Rieka by mala patriť mestu. Viem, že to nie je jednoduché.
Pýtam sa preto kompetentných (asi iba rečnícky): Bola v úvahu vzatá aj estetická a priestorotvorná rovina dopadu realizácie tohto dielka? Alebo sú záujmy vodohospodárov výlučne povýšené nad spoločné dobro? Dá sa to vôbec objektívne vyhodnotiť?
Trochu som to možno celé "pritiahol za vlasy", ale možno by naozaj bolo prospešné to vopred s verejnosťou odkomunikovať...
Tomáš Sobota
Autor je architekt s praxou od roku 1998. Na tomto blogu vyjadruje svoj súkromný názor. Neprešlo jaykovou úpravou. Autorom úvodnej fotografie je architekt Tomáš Ružiak, 2014