V roku 2020 sme sa zúčastnili súťaže na návrh parkovacieho domu na sídlisku Na hlinách v Trnave. Návrh získal v súťaži jednu z dvoch porotou udelených odmien. Porota odmenila návrh za ekonomické riešenie a za ekologické narábanie s dažďovou vodou. Súťaž bola oboslaná celkovo 16 návrhmi, ktoré porota hodnotila.
Výsledky súťaže - ARCHINFO
Výsledky súťaže - web SKA
Spolupráca:
Ing. Monika Reháková
Doprava:
Ing. Tomáš Kordík
Zeleň, sadové úpravy:
Ing. Marek Sobola
Z hodnotenia poroty:
Návrh č.6
Súťažný návrh veľmi dobre a jasne rieši dispozíciu objektu. Je tu čitateľná snaha navrhnúťrealizovateľné riešenie pre mesto. Stavba je osadená tak, že vhodne a proporčne rozdeľujepriestor, ktorý je v hornej a spodnej časti územia výmerovo približne rovnaký. Rozdelenie priestorov je vhodne podporené popínavou zeleňou na ľahkej kovovej konštrukcii fasády objektu. Aj z krajinárskeho hľadiska je možné návrh akceptovať, zaujímavo je riešená vodná plocha a práca s prebytočnou dažďovou vodou v spodnej časti územia. Množstvo navrhnutých hracích plôch v hornej časti je z dôvodu šírenia hluku pre obyvateľovdiskutabilné, ale bolo by ho možné preriešiť.
Návrhu je možné vytknúť snáď len riešenie zdvojených príjazdových rámp zasahujúcich až do dvorovej časti. Rampa zo Saleziánskej ulice je príliš zdvihnutá nad úroveň terénu a pôsobí veľmi dominantne (bariérovo) v kontakte s bytovými domami. Napriek uvedeným nedostatkom by mal návrh ambície na ďalšie dopracovanie.
Výsledky súťaže - ARCHINFO
Výsledky súťaže - web SKA
Spolupráca:
Ing. Monika Reháková
Doprava:
Ing. Tomáš Kordík
Zeleň, sadové úpravy:
Ing. Marek Sobola
Z hodnotenia poroty:
Návrh č.6
Súťažný návrh veľmi dobre a jasne rieši dispozíciu objektu. Je tu čitateľná snaha navrhnúťrealizovateľné riešenie pre mesto. Stavba je osadená tak, že vhodne a proporčne rozdeľujepriestor, ktorý je v hornej a spodnej časti územia výmerovo približne rovnaký. Rozdelenie priestorov je vhodne podporené popínavou zeleňou na ľahkej kovovej konštrukcii fasády objektu. Aj z krajinárskeho hľadiska je možné návrh akceptovať, zaujímavo je riešená vodná plocha a práca s prebytočnou dažďovou vodou v spodnej časti územia. Množstvo navrhnutých hracích plôch v hornej časti je z dôvodu šírenia hluku pre obyvateľovdiskutabilné, ale bolo by ho možné preriešiť.
Návrhu je možné vytknúť snáď len riešenie zdvojených príjazdových rámp zasahujúcich až do dvorovej časti. Rampa zo Saleziánskej ulice je príliš zdvihnutá nad úroveň terénu a pôsobí veľmi dominantne (bariérovo) v kontakte s bytovými domami. Napriek uvedeným nedostatkom by mal návrh ambície na ďalšie dopracovanie.
Zo sprievodnej správy:
Osadenie stavby sme zvolili s prispôsobením sa terénnym danostiam vnútrobloku. Zvolený koncept je málo invazívny a umožňuje vrátiť bytovému domu na Saleziánskej ulici dvor so zeleňou a zároveň bytovému domu na ulici “Na hlinách” č. 31A-31D ponecháva dostatok presvetlenia a preslnenia. Tiež bude možné zachovať časť parku na v južnom rohu vnútrobloku. Stavbu navrhujeme osadiť výlučne na pozemky vo vlastníctve vyhlasovateľa, bez zásahu do cudzích pozemkov, t.j. rešpektujeme majetkové pomery v plnom rozsahu.
Objekt je koncipovaný ako dvojtraktový parkovací dom s dvomi pozdĺžnymi traktami, medzi ktorými je výškový rozdiel pol podlažia. Prepojenie a prejazd zabezpečujú dve polrampy (humpreyho rampy) v každom podlaží. V celom parkovacom dome je navrhnutá obojsmerná prevádzka, aby bola splnená požiadavka - možnosť použiť oba výjazdy z parkovacieho domu rovnocenne. Jednoduchosť koncepcie a strohosť tvaru objektu je odôvodnená požadovanou optimalizáciou stavebných nákladov. Na fasádu objektu otvárame možnosť umiestniť včelstvo.
V prízemí objektu navrhujeme miestnosť pre údržbu bicyklov a pre správcu objektu, ako bolo požadované v súťažných podmienkach. Elektrifikované stojiská na navrhujeme v počte 12 ks, 6 v prízemí a 6 v najvyššom podlaží. odporúčame zhotoviť prípravu pre navýšenie počtu nabíjacích staníc v budúcnosti. Odstavné stojany pre bicykle sa nachádzajú v prízemí na dvoch miestach a v najvyššom podlaží pri vjazde. Navrhujeme umiestnenie nabíjacích staníc aj pre bicykle.
Využitie dažďovej vody navrhujeme pozdržaním určitého obmedzeného množstva vody za účelom kvapkovej závlahy zelených fasád na gravitačnom princípe. Zadržiavanie dažďovej vody navrhujeme za pomoci odchytu vody do suchého jazierka (poldra), ktoré bude mať prepad do dažďovej kanalizácie - pre prípad veľkého dažďa. Jazierko má byť plytké, (priemerná hĺbka 0,5 m, najväčšia hĺbka 0,8 m) kvôli bezpečnosti. Plocha jazierka je 420 m2 a predpokladané množstvo zadržanej vody pre intenzívny dážď je 160 m3.
Odvetranie objektu navrhujeme odsávaním spalín počas záťažových hodín parkovania (napr. s vyhodnotením aktuálnej intenzity vjazdov a výjazdov) vnútri v podzemnom trakte na každom podlaží, s vyústením cez filtráciu nad objekt. Akékoľvek vyústenie do strán by nebolo hygienické, pretože by priamo zasiahlo parkové plochy. Odvetranie by bolo možné smerovať aj na inú stranu, no vyústenie nad úroveň terénu sa javí ako najprijateľnejšie. Vyvádzaný vzduch sa premieša so vzduchom vyšších vrstiev.
Dopravné napojenie parkovacieho domu je navrhnuté dvomi miestnymi obslužnými komunikáciami kat. C3 MO 7,5/30 s jednostranným chodníkom. Napojenie na nadradený komunikačný systém: novonavrhované komunikácie sú napojené na miestny komunikačný systém riešenej lokality. Cyklistická doprava bude riešená ako koridor pre cyklistov na miestnej komunikácii. Chodci využijú jednostranný chodník pre peších v súbehu s miestnou komunikáciou s prepojením na existujúce komunikácie pre peších.
Jeden vjazd a výjazd navrhujeme v zmysle podmienok z ulice “Na Hlinách” (+/- 0,00) a jeden z ulice “Saleziánska” do 2.NP (+4,20). Osadenie vjazdov je koncipované tak, aby čo bolo pre obyvateľov čo najmenej invazívne - svojím umiestnením zaberá existujúci svah a zbytočne nezaberá priestory vnútrobloku, ktoré môžu byť využité inak. Vjazd a výjazd bude regulovaný obslužným dopravným zariadením - sklopnou rampou.
Pešie vstupy a výstupy do a z objektu sa nachádzajú po dva na úrovni zelenej strechy a tiež v prízemí. Cyklisti môžu do objektu vojsť v miestach peších vstupov i cestných vjazdov. Pôvodná pešia bezbariérová rampa smerujúca z priestoru ulice Saleziánska do priestoru ulice Na Hlinách ostáva zachovaná rozdelením na štyri ramená, namiesto pôvodných dvoch ramien.
Návrh komunikačného systému rešpektuje platné slovenské technické normy, najmä: STN 73 3050-Zemné práce. Všeobecné ustanovenia, STN 73 6101-Projektovanie ciest a diaľnic, STN 73 6102-Projektovanie križovatiek na pozemných komunikáciách, STN 73 6110 -Projektovanie miestnych komunikácií, STN 73 6133-Stavba ciest, Teleso pozemných komunikácií, STN 01 3466-Výkresy cestných komunikácií , STN 73 6056-Odstavné a parkovacie plochy, STN 73 6058-Hromadné garáže a ďalšie bezprostredne súvisiace normy.
Šírkové usporiadanie pred objektom
Miestne komunikácie: kategória C3 MO 7,5/30 jazdný pás šírky 2 x 2,75 m, 2 x 0,5 m vodiaci prúžok, 2 x 0,5 m ochranná zóna od dopravy
Chodník pre peších: kategória D3 2x0,75m + 0,5 ochranná zóna od dopravy + 0,25 ochranná zóna od objektov
Cyklokoridor: riešený vodorovným dopravným značením - Koridor pre cyklistov
Šírkové usporiadanie v objekte
Parkovacie státia: min. rozmery: 2,5m x 5,0m + 0,5m ochranný odstup od steny
Parkovacie státia pre osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie 3,5 x 5,0m
Parkovacie státia pre rodiny s deťmi: 3,5m x 5,0m
Komunikácie pre manéver vycúvania: 6,0m (0,5m odstup od stĺpov)
Šírka nájazdových rámp v priamom úseku: 6,1m
Celkový počet parkovacích státí: 308
Mobiliár pre verejné priestory navrhujeme typizovaný od slovenského výrobcu v tvarovo minimalistickom poňatí. Detské ihriská navrhujeme s gumovou podlahou s možnosťou oplotenia.
Zelené plochy možno rozdeliť do dvoch základných skupín: horizontálne a vertikálne. Zeleň založená na inak tradične nevyužitých plochách stavieb, jednoznačne zvyšuje biodiverzitu v urbanizovanom prostredí. Horizontálna zeleň v podobe extenzívneho porastu bude na korunách oporných múrov pôsobiť ako prirodzené ukončenie evokujúce torzálnu architektúru v zastavanom prostredí. Zelené koruny múrov nielenže tvoria vizuálne a esteticky prijateľnú textúru fasád, ale významne sa podieľajú na zvýšení biodiverzity v mikropriestore. Sú atraktívne pre hmyz a tiež pre vtáky hniezdiace na zemi, ktoré sú takto chránené. Ide najmä o kostravu ovčiu (Festuca ovina), dúšku materinu (Thymus serpyllum) ale uplatnenie nájdu ajrôzne druhy rozchodníkov (Sedum spectabile). Vertikálnu zeleň budú tvoriť popínavé rastliny vedené na kovovom rošte, ktorý bude vystupovať 2,8 m nad úroveň strechy. Medzi strechami je navrhnutá pestovateľská nádoba, z ktorej bude rovnako vystupovať rošt s popínavými rastlinami. V nádobe bude minerálny strešný substrát. Obrastené fasády nie sú vystavené extrémnym výkyvom počasia a tiež dažďu, pretože listy rastlín majú podobnú funkciu ako škridle a voda po nich steká bez toho, aby sa pod ne dostala. Keďže stavba bude realizovaná na juhu, okrem bežne používaných možno použiť aj teplomilnejšie popínavé rastliny. Džungľovitý, ba až zanedbaný efekt stavbe prepožičia zaujímavá kombinácia brečtanu (Hedera helix) či paviniča trojlaločného (Parthenocissus tricuspidata), spolu s vistériou kvetnatou (Wisteria floribunda). Farba kvitnutia vistérie je biela, alebo vo fialových či ružových odtieňoch.
Biodiverzitu stavby umocní integrácia včelstiev do vybraných častí fasády budovy. Program navrátenia včiel do urbanizovanej krajiny si osvojilo už mnoho miest naprieč svetom. Nepopierateľnou výhodou je samotná vegetácia, pretože navrhované rastliny sú medonosné. Či už brečtan, ktorý kvitne na jeseň a poskytuje výdatnú znášku nektáru, peľu a propolisu ale tiež pavinič ba aj samotná vistéria. Je dôležité spomenúť aj navrhovaný rozchodník, ktorý včelám poskytuje nektár a peľ i za veľkého sucha, preto sa považuje za významnú včelársku rastlinu.
Lacnejšou variantou sú rastliny ako brečtan popínavý (Hedera helix) a tiež pavinič trojlaločný (Parthenocissus tricuspidata), ktoré nepotrebujú opornú konštrukciu. Vhodnejšie je ich použitie hlavne na „surové“ (nezateplené) steny. Výhodou týchto rastlín je, že ich kotviace prvky neprenikajú do štruktúr, na ktoré sa len „lepia“. To znamená, že napr. pavinič či brečtan sa môžu ťahať priamo po fasáde a vybrané plochy môžu byť tie konštrukcie – od spodu po vrch – a na nich sa bude ovíjať a šplhať vistéria. V súťaži navrhujeme treláž v podobe sita na celú plochu fasády.
Osadenie stavby sme zvolili s prispôsobením sa terénnym danostiam vnútrobloku. Zvolený koncept je málo invazívny a umožňuje vrátiť bytovému domu na Saleziánskej ulici dvor so zeleňou a zároveň bytovému domu na ulici “Na hlinách” č. 31A-31D ponecháva dostatok presvetlenia a preslnenia. Tiež bude možné zachovať časť parku na v južnom rohu vnútrobloku. Stavbu navrhujeme osadiť výlučne na pozemky vo vlastníctve vyhlasovateľa, bez zásahu do cudzích pozemkov, t.j. rešpektujeme majetkové pomery v plnom rozsahu.
Objekt je koncipovaný ako dvojtraktový parkovací dom s dvomi pozdĺžnymi traktami, medzi ktorými je výškový rozdiel pol podlažia. Prepojenie a prejazd zabezpečujú dve polrampy (humpreyho rampy) v každom podlaží. V celom parkovacom dome je navrhnutá obojsmerná prevádzka, aby bola splnená požiadavka - možnosť použiť oba výjazdy z parkovacieho domu rovnocenne. Jednoduchosť koncepcie a strohosť tvaru objektu je odôvodnená požadovanou optimalizáciou stavebných nákladov. Na fasádu objektu otvárame možnosť umiestniť včelstvo.
V prízemí objektu navrhujeme miestnosť pre údržbu bicyklov a pre správcu objektu, ako bolo požadované v súťažných podmienkach. Elektrifikované stojiská na navrhujeme v počte 12 ks, 6 v prízemí a 6 v najvyššom podlaží. odporúčame zhotoviť prípravu pre navýšenie počtu nabíjacích staníc v budúcnosti. Odstavné stojany pre bicykle sa nachádzajú v prízemí na dvoch miestach a v najvyššom podlaží pri vjazde. Navrhujeme umiestnenie nabíjacích staníc aj pre bicykle.
Využitie dažďovej vody navrhujeme pozdržaním určitého obmedzeného množstva vody za účelom kvapkovej závlahy zelených fasád na gravitačnom princípe. Zadržiavanie dažďovej vody navrhujeme za pomoci odchytu vody do suchého jazierka (poldra), ktoré bude mať prepad do dažďovej kanalizácie - pre prípad veľkého dažďa. Jazierko má byť plytké, (priemerná hĺbka 0,5 m, najväčšia hĺbka 0,8 m) kvôli bezpečnosti. Plocha jazierka je 420 m2 a predpokladané množstvo zadržanej vody pre intenzívny dážď je 160 m3.
Odvetranie objektu navrhujeme odsávaním spalín počas záťažových hodín parkovania (napr. s vyhodnotením aktuálnej intenzity vjazdov a výjazdov) vnútri v podzemnom trakte na každom podlaží, s vyústením cez filtráciu nad objekt. Akékoľvek vyústenie do strán by nebolo hygienické, pretože by priamo zasiahlo parkové plochy. Odvetranie by bolo možné smerovať aj na inú stranu, no vyústenie nad úroveň terénu sa javí ako najprijateľnejšie. Vyvádzaný vzduch sa premieša so vzduchom vyšších vrstiev.
Dopravné napojenie parkovacieho domu je navrhnuté dvomi miestnymi obslužnými komunikáciami kat. C3 MO 7,5/30 s jednostranným chodníkom. Napojenie na nadradený komunikačný systém: novonavrhované komunikácie sú napojené na miestny komunikačný systém riešenej lokality. Cyklistická doprava bude riešená ako koridor pre cyklistov na miestnej komunikácii. Chodci využijú jednostranný chodník pre peších v súbehu s miestnou komunikáciou s prepojením na existujúce komunikácie pre peších.
Jeden vjazd a výjazd navrhujeme v zmysle podmienok z ulice “Na Hlinách” (+/- 0,00) a jeden z ulice “Saleziánska” do 2.NP (+4,20). Osadenie vjazdov je koncipované tak, aby čo bolo pre obyvateľov čo najmenej invazívne - svojím umiestnením zaberá existujúci svah a zbytočne nezaberá priestory vnútrobloku, ktoré môžu byť využité inak. Vjazd a výjazd bude regulovaný obslužným dopravným zariadením - sklopnou rampou.
Pešie vstupy a výstupy do a z objektu sa nachádzajú po dva na úrovni zelenej strechy a tiež v prízemí. Cyklisti môžu do objektu vojsť v miestach peších vstupov i cestných vjazdov. Pôvodná pešia bezbariérová rampa smerujúca z priestoru ulice Saleziánska do priestoru ulice Na Hlinách ostáva zachovaná rozdelením na štyri ramená, namiesto pôvodných dvoch ramien.
Návrh komunikačného systému rešpektuje platné slovenské technické normy, najmä: STN 73 3050-Zemné práce. Všeobecné ustanovenia, STN 73 6101-Projektovanie ciest a diaľnic, STN 73 6102-Projektovanie križovatiek na pozemných komunikáciách, STN 73 6110 -Projektovanie miestnych komunikácií, STN 73 6133-Stavba ciest, Teleso pozemných komunikácií, STN 01 3466-Výkresy cestných komunikácií , STN 73 6056-Odstavné a parkovacie plochy, STN 73 6058-Hromadné garáže a ďalšie bezprostredne súvisiace normy.
Šírkové usporiadanie pred objektom
Miestne komunikácie: kategória C3 MO 7,5/30 jazdný pás šírky 2 x 2,75 m, 2 x 0,5 m vodiaci prúžok, 2 x 0,5 m ochranná zóna od dopravy
Chodník pre peších: kategória D3 2x0,75m + 0,5 ochranná zóna od dopravy + 0,25 ochranná zóna od objektov
Cyklokoridor: riešený vodorovným dopravným značením - Koridor pre cyklistov
Šírkové usporiadanie v objekte
Parkovacie státia: min. rozmery: 2,5m x 5,0m + 0,5m ochranný odstup od steny
Parkovacie státia pre osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie 3,5 x 5,0m
Parkovacie státia pre rodiny s deťmi: 3,5m x 5,0m
Komunikácie pre manéver vycúvania: 6,0m (0,5m odstup od stĺpov)
Šírka nájazdových rámp v priamom úseku: 6,1m
Celkový počet parkovacích státí: 308
Mobiliár pre verejné priestory navrhujeme typizovaný od slovenského výrobcu v tvarovo minimalistickom poňatí. Detské ihriská navrhujeme s gumovou podlahou s možnosťou oplotenia.
Zelené plochy možno rozdeliť do dvoch základných skupín: horizontálne a vertikálne. Zeleň založená na inak tradične nevyužitých plochách stavieb, jednoznačne zvyšuje biodiverzitu v urbanizovanom prostredí. Horizontálna zeleň v podobe extenzívneho porastu bude na korunách oporných múrov pôsobiť ako prirodzené ukončenie evokujúce torzálnu architektúru v zastavanom prostredí. Zelené koruny múrov nielenže tvoria vizuálne a esteticky prijateľnú textúru fasád, ale významne sa podieľajú na zvýšení biodiverzity v mikropriestore. Sú atraktívne pre hmyz a tiež pre vtáky hniezdiace na zemi, ktoré sú takto chránené. Ide najmä o kostravu ovčiu (Festuca ovina), dúšku materinu (Thymus serpyllum) ale uplatnenie nájdu ajrôzne druhy rozchodníkov (Sedum spectabile). Vertikálnu zeleň budú tvoriť popínavé rastliny vedené na kovovom rošte, ktorý bude vystupovať 2,8 m nad úroveň strechy. Medzi strechami je navrhnutá pestovateľská nádoba, z ktorej bude rovnako vystupovať rošt s popínavými rastlinami. V nádobe bude minerálny strešný substrát. Obrastené fasády nie sú vystavené extrémnym výkyvom počasia a tiež dažďu, pretože listy rastlín majú podobnú funkciu ako škridle a voda po nich steká bez toho, aby sa pod ne dostala. Keďže stavba bude realizovaná na juhu, okrem bežne používaných možno použiť aj teplomilnejšie popínavé rastliny. Džungľovitý, ba až zanedbaný efekt stavbe prepožičia zaujímavá kombinácia brečtanu (Hedera helix) či paviniča trojlaločného (Parthenocissus tricuspidata), spolu s vistériou kvetnatou (Wisteria floribunda). Farba kvitnutia vistérie je biela, alebo vo fialových či ružových odtieňoch.
Biodiverzitu stavby umocní integrácia včelstiev do vybraných častí fasády budovy. Program navrátenia včiel do urbanizovanej krajiny si osvojilo už mnoho miest naprieč svetom. Nepopierateľnou výhodou je samotná vegetácia, pretože navrhované rastliny sú medonosné. Či už brečtan, ktorý kvitne na jeseň a poskytuje výdatnú znášku nektáru, peľu a propolisu ale tiež pavinič ba aj samotná vistéria. Je dôležité spomenúť aj navrhovaný rozchodník, ktorý včelám poskytuje nektár a peľ i za veľkého sucha, preto sa považuje za významnú včelársku rastlinu.
Lacnejšou variantou sú rastliny ako brečtan popínavý (Hedera helix) a tiež pavinič trojlaločný (Parthenocissus tricuspidata), ktoré nepotrebujú opornú konštrukciu. Vhodnejšie je ich použitie hlavne na „surové“ (nezateplené) steny. Výhodou týchto rastlín je, že ich kotviace prvky neprenikajú do štruktúr, na ktoré sa len „lepia“. To znamená, že napr. pavinič či brečtan sa môžu ťahať priamo po fasáde a vybrané plochy môžu byť tie konštrukcie – od spodu po vrch – a na nich sa bude ovíjať a šplhať vistéria. V súťaži navrhujeme treláž v podobe sita na celú plochu fasády.
